Vôbec prvé stretnutie basketbalového Slovana odohrali muži v apríli 1940, ženy nastúpili na svoj úvodný zápas o pár mesiacov neskôr. Prvý ročník slovenskej ligy sa hral od 10.3.1940 do 18.5.1940. Prvú časť hral ešte klub ŠBK Vinetou, odvetnú časť  už odohral ŠK Slovan Bratislava, nakoľko celý oddiel prešiel po založení Slovana (23.4.1940) hromadne do novovzniknutého klubu. Bratislavský Slovan dominoval v prvých ročníkoch slovenskej najvyššej súťaže, keď v rokoch 1940-1945 vyhral bez prerušenia šesť majstrovských titulov, vrátane nedokončeného ročníka 1944/45. Po obnovení Československa sa muži ŠK Slovan Bratislava predstavili v spoločnej celoštátnej súťaži, v ktorej sa 2x umiestnili na 3. mieste (1945/46 a 1953/54).

Celkovo odohrala mužská zložka ŠK Slovan Bratislava 25 ligových ročníkov (1940-1969). Najvyššiu súťaž nehrali v sezónach 1947/48, 1956/57, 1957/58, 1962/63 a 1966/67. V ligovom ročníku 1968/69 opäť vypadli z celoštátnej súťaže a keď sa im ani po dvoch sezónach nepodaril návrat do ligy, rozhodlo sa vedenie klubu mužskú zložku rozpustiť. Hráči prešli do iných basketbalových klubov, väčšina do TJ Internacionál Slovnaft ZŤS Bratislava.  

Oporami mužstiev, ktoré získali 6 titulov boli hráči: Herrmann, Handzo, Karovič, D.Rolný, Jedľovský, Bobocký, Zlámal, Bezdek, J.Gross, Hrivňák, Kukura, Osuský, J.Černý, Pišoft, Brat, Nižňanský, M.Tiso, Bláha, Mihál, Siegl, M.Rolný a K.Uberal.

Ako tréneri mužskej zložky sa predstavili: v 40tych rokoch Dr. Július Chovan a PhDr. Gustáv Herrmann, v 50-60tych rokoch Ing. Ladislav Krnáč, Marián Tiso, MUDr. Eugen Horniak, Ing. Egon Steuer a Ivan Seitz, Ing. Marián Teplý  a PhDr. Miroslav Rehák.

Dievčatá ŠK Slovan Bratislava sa podobne ako muži predstavili hneď v prvom ročníku slovenskej ligy v roku 1941 (ženská liga sa začala hrať o rok neskôr ako mužská). O dva roky neskôr, v sezóne 1942/43, sa im podarilo najvyššiu súťaž vyhrať a získať doposiaľ jediný majstrovský titul. Medzi opory vtedajšieho Slovana patrili hráčky ako: Herrmannová, Micherová, Szombathová-Czánová, Albrechtová, Karovičová-Vašinová, Šuhajová, Šimkovičová, Trebatická, Fábryová-Bernovská. 

Po oslobodení Československa hrali ženy Slovana iba prvý ročník spoločnej ligy (1945/46). V rokoch 1946-1951 v celoštátnej súťaži neštartovali. Od sezóny 1951/52 hrali najvyššiu československú a neskôr aj slovenskú ligu nepretržite až do ročníka 2004/2005 (ani v tomto ročníku Slovan z ligy nevypadol, ale vedenie klubu sa rozhodlo odstúpiť extraligovú licenciu košickej Viktórii). Po ročnej odmlke sa do slovenskej extraligy vrátil novovzniknutý BK Slovan Bratislava v sezóne 2006/07.

V prvých ročníkoch celoštátnej ligy sa družstvám žien ŠK Slovan Bratislava nepodarilo ani raz skončiť na jednom z prvých troch miest celkovej tabuľky. Pod vedením trénera Kurta Uberala však zaznamenali niekoľko významných víťazstiev, medzi ktoré iste patrí aj prvá výhra nad Spartou Praha v prípravnom stretnutí (26.9.1953). O necelý mesiac neskôr (17.10.1953) porazili tradičného rivala z Prahy (49:42) aj v ligovom stretnutí. Kostru družstva v 50tych rokoch tvorili hráčky: Bártová, Boďová, Mílová, Kolačkovská, Loucká, Dávidová, Černá, Králiková, Zieglerová, Smetanová, Dubovská, Valašková, Príkazská, Lebiedziková. Tréner Kurt Uberal viedol ŠK Slovan Bratislava počas 14 sezón (1952-63 a 64-67), celkovo v 288 ligových zápasoch (2. miesto v klubovej histórii za J.Hodálom - 344).

V šesťdesiatych rokoch sa do družstva postupne zapracovali Zora Haluzická, Vierka Ryšavá, Adrika Biliková, Oľga Beránková, Zora Martišová či posila z Lokomotívy Bratislava Hájková. Neskôr pribudli hráčky ako Hanzlianová (vysoká pivotka z Handlovej), Petrovičová, Glesková, Dubovská a Labudová. Okrem Kurta Uberala sa funkcii hlavného trénera Slovana v tomto období predstavili Milan Šustík (1963/64) a Ľudovít Karpil (1967-68). Na začiatku sezóny 1968/69 nastúpil Jozef Hodál, ktorý viedol ženské družstvo v 344 ligových zápasoch v 14 sezónach (1968-79 a 1987-90). Práve jeho príchodom na lavičku sa začala zlatá éra Slovana Bratislava.

V sedemdesiatych rokoch dosiahol Slovan Bratislava svoje najväčšie úspechy - víťazstvo v Československom pohári 1977, druhé miesto v Československej lige (1978/79), finále (1978) a semifinále (1979) v Európskom pohári Liliany Ronchettiovej. Družstvo žien sa hneď pri svojej prvej účasti v tomto prestížnom pohári prebojovalo až do finále. V bulharskom Chaskove (29.3.1979) sa stretlo so Spartakom Levski Sofia. Vyhrávali sme počas celého stretnutia, súper sa dostal do vedenia iba jediný krát, keď 5 sekúnd pred koncom strelil víťazný kôš na 50:49. Tomuto košu predchádzala veľmi sporná situácia. V úplnom závere sme sa z taktických dôvodov za stavu 48:49 v náš prospech vzdali streľby trestných hodov (1+1). Vzápätí sme stratili loptu (po neodpískanom hrubom faule) a z následného útoku  dosiahli Bulharky víťazný kôš. Za Slovana v pamätnom finále nastúpili: Králiková, Bláhová, Rajniaková, Piršelová, Kiffuszová, Vrbková, Pastuchová, Miklošovičová, Hrebčíková a Bardoňová - tréner J.Hodál. V nasledujúcom ročníku sme sa dostali v pohári tiež veľmi ďaleko, keď nás v semifinále vyradil opäť Spartak Levski Sofia.
Výrazné úspechy sme dosiahli aj v domácich súťažiach. Vyhrali sme Československý pohár (1977) a v celoštátnej lige sme skončili v sezóne 1978-79 na druhom mieste, len o skóre za Spartou Praha.

Okrem spomínaných hráčok, ktoré hrali finále Pohára Liliany Ronchettiovej sa v belasom drese počas "zlatej éry" v sedemdesiatych rokoch predstavili: Matušková, T.Petrovičová, Došeková, Nováková, zo Slávie UK prišli Beata Slobodníková (dnes Kozmnonová, súčasná prezidentka BK Slovan Bratislava) a Dana Meszárošová. V sezóne 1976-77 boli do "A" družstva zaradené odchovankyne Aleny Blahová a Bardoňová, o rok neskôr Beáta Csicsayová.

Viaceré hráčky z tohto obdobia sa presadili aj v reprezentácii vtedajšieho Československa, ktorá dosahovala tiež významné úspechy (druhé miesto Majstrovstvá sveta 1971, 4. miesto pri premiére ženského basketbalu na Olympských hrách Montreal 1976 a mnohé ďalšie). Hráčky Slovana, ktoré reprezentovali ČSSR na MS či OH nájdete v sekcii reprezentantky.    

Najlepšími basketbalistkami Slovenska boli vyhlásené hráčky Slovana: Eva Polatseková-Petrovičová (1971,1972,1973), Božena Miklošovičová (1974,1976,1977), Eva Piršelová (1978), Irena Rajniaková (1979,1980,1985), Beáta Renertová-Csicsayová (1981) a Alena Kašova-Bardoňová (1983,1984).

V prvej polovici osemdesiatych rokoch dokázal Slovan opäť získať Československý pohár (1981) a zopakovať druhé miesto v lige (1984/85). V rámci generačnej výmeny prišli aj nové hráčky: z Opavy Jarmila Bystroňová, z Popradu Ľudmila Kornajová a Beáta Nemčovičová, z B.Bystrice Alica Macková či mladé odchovankyne Slovana Soňa Hudecová, Renáta Geršiová, Jana Tallová, Katarína Gabániová, Jitka Krátka.

Deväťdesiate roky priniesli výrazné spoločenské zmeny, ktoré neobišli ani športovú oblasť. Nevyhol sa im ani basketbalový Slovan. 30 ročné pôsobenie telovýchovnej jednoty CHZJD sa skončilo v roku 1991, keď sa basketbalový klub pretransformoval na samostatný právny subjekt ŠK Slovan Bratislava. Celé toto obdobie až do poslednej sezóny (2004/2005) pôvodného Slovana sa spája s osobou Romana Adamčíka, ktorý v klube pôsobil v rôznych funkciách od r. 1988.

V poslednom ročníku federálnej ligy (1992/93) sa Slovan umiestnil na 5. mieste. V samostatnej slovenskej lige sa mu spočiatku darilo obsadzovať striedavo štvrté až šieste miesto. Najlepším umiestnením ostávajú finálové účasti a druhé miesta z rokov 1998, 2001 a 2002 a víťazstvo v Slovenskom pohári 2002. Medzi opory družstva patrili hráčky ako Hudecová, Rázgová, Slosiarová, Burianová, Bukovčanová, Lichnerová, z mladšej generácie sa aj do reprezentácie dostalo trio Borovičková, Kozmonová a Mračnová. Po odchode Jozefa Hodála z postu hlavného trénera (1990), sa na lavičke Slovana postupne vystriedali Viliam Bublávek, Ladislav Kozmon, Marián Matyáš, Ladislav Štajger, Juraj Adamčík, Beáta Renertová a opäť Juraj Adamčík.

V sezóne 2004/2005 bojoval Slovan o záchranu v najvyššej súťaži s Istrobankou Bratislava. Napriek tomu, že sa mu podarilo skončiť na 7. mieste, po skončení sezóny odstúpil extraligovú licenciu košickej Viktórií. Bratislava však ostala bez ženského basketbalu iba jeden rok. V júli 2006, tesne pred začiatkom súťaže, sa podarilo Ladislavovi Kozmonovi na podnet jeho manželky Beáty, odkúpiť extraligovú licenciu od Ružomberského "B" družstva. Hneď vo svojej prvej sezóne sa nový BK Slovan Bratislava dokázal zachrániť, keď skončil na 9. mieste. Rovnaký výsledok dosiahlo družstvo aj v sezóne 2007/08, aby sa v treťom ročníku existencie v sezóne 2008/09 dokázalo zo 7. miesta po prvýkrát prebojovať do playoff, kde ho v dvoch zápasoch zdolal neskorší finalista a vicemajster MBK Ružomberok.

Majstrovstiev Európy sa zúčastnilo viacero hráčok Slovana. Najviac účastí majú Božena Miklošovičová - Štrbáková (4x -1972,74,76,80 - 3 medaily: 2x striebro a 1x bronz) a Zora Staršia- Haluzická (3x -1960,62,66 - 3 medaile: 2x striebro a 1x bronz).

* Jana Lichnerová - odchovankyňa Slovana, počas OH Sydney 2000 hrala vo francúzskom klube USOM Mondeville.

Tréneri mužskej zložky (1940-1971): Július Chovan, Gustáv Herrmann, Ladislav Krnáč, Marián Tiso, Eugen Horniak, Egon Steuer, Ivan Seitz, Marián Teplý a Miroslav Rehák.

Tréneri/ky žien (od 1951): Vlastimil Paus, Kurt Uberal, Milan Šustík, Kurt Uberal, Ľudovít Karpil, Jozef Hodál, Jozef Ivičič, Rudolf Stanček, Ľuboš Ďuračka, Jozef Hodál, Viliam Bublávek, Ladislav Kozmon, Marián Matyáš, Ladistav Štajger, Juraj Adamčík, Beáta Renertová, Juraj Adamčík, Roman Renert, Táňa Gallová, Ladislav Kozmon.

Predsedovia klubu (od 1940): Jozef Jedľovský, Július Chovan, Ladislav Tkáč, Pavol Gál, Vladimír Čičmanec, Pavol Sloboda, Štefan Ondris, Ján Šebo, Štefan Brenič, Jaroslav Jakeš, Jaroslav Sudek, Jozef Hudec, Rudolf Holec, Ernest Drozdík, Kamil Konečný, Roman Adamčík a Beata Kozmonová.

Miesta, kde klub hral a trénoval:
Telocvičňa YMCA 1940-1945, Telocvičňa "Sokolovňa" na Sokolskej ul. (40 roky)
Letné ihrisko na futbalovom štadióne na Tehelnom poli (1944-1964),
Park kultúry a oddychu (50 roky), Školská telocvičňa v Krasňanoch (50-60 roky)
Telocvičňa CHZJD na Račianskej ul.,
Športová hala Pasienky (od druhej polovice 60 rokov - 2009),
Športová hala na Domkárskej ul., Dom Športu Junácka